10.5.2 Hraničné podmienky
Pri odvodení podmienok pre
magnetickú indukciu B a intenzitu magnetického poľa H pri prechode cez
rozhranie medzi dvomi prostrediami s rôznymi magnetickými vlastnosťami budú
východiskom dva integrálne zákony magnetického poľa - Gaussova veta (10.5.1.3) a Ampérov zákon celkového prúdu (10.4.2.10).
Uvažujme, že Gaussov
uzavretý povrch má tvar povrchu valca. Spodná podstava sa nachádza pod
rozhraním v prostredí 1, vrchná podstava sa nachádza nad rozhraním v prostredí
2. Obe podstavy s plošným obsahom S1 = S2 = S sú
rovnobežné s rozhraním a povrch plášťa s plošným obsahom Sp je na rozhranie kolmý. Nech jednotkový normálový
vektor n je kolmý na rozhranie a je nasmerovaný z prostredia 1 do
prostredia 2, pozri obr. 10.5.2.1.
Z Gaussovej vety pre
uzavretý povrch valca Sv
vyplýva
Pri posúvaní podstáv k
rozhraniu (h®0) zrejme Sp®0. Ak nie je magnetická indukcia B
na povrchu plášťa neobmedzene veľká, pri Sp®0 konverguje magnetický tok cez povrch plášťa
k nule. V limitnom prechode Sp®0 získame
Pri integrovaní sme
predpokladali, že podstavy valca sú natoľko malé, aby príslušná magnetická
indukcia bola v každom bode svojej podstavy rovnaká. Z posledného vzťahu
vyplýva hraničná podmienka pre magnetickú indukciu B
(10.5.2.1)
To znamená, že pri prechode
z jedného prostredia do druhého sa nemení normálová súradnica (kolmá zložka)
magnetickej indukcie B
(10.5.2.2)
Uvažujme teraz o uzavretej
orientovanej krivke ABCDA v tvare
obdĺžnika ohraničujúceho povrch s plošným obsahom S. Spodná strana sa nachádza pod rozhraním v prostredí 1, vrchná
strana sa nachádza nad rozhraním v prostredí 2. Obe strany sú rovnobežné s
rozhraním a majú dĺžku l1=l2=l. Bočné strany majú výšku h.
Nech jednotkový vektor t leží na povrchu obdĺžnika a súčasne
na rozhraní prostredí. Nech jednotkový vektor b je kolmý na povrch
obdĺžnika a jeho smer je vybraný pravidlom pravej ruky vzhľadom na orientovaný
obvod obdĺžnika, pozri obr. 10.5.2.2.
Z Ampérovho zákona celkového
prúdu (10.4.2.10) pre uzavretý obvod lo obdĺžnika vyplýva
Pri posúvaní vodorovných
strán k rozhraniu (h®0) zrejme S®0. Ak nie je časová derivácia elektrickej
indukcie D v bodoch povrchu S
neobmedzene veľká a taktiež ak je obmedzená intenzita magnetického poľa H
na bočných stranách obdĺžnika, potom pri S®0, h®0 konvergujú Maxwellov posuvný prúd Ip cez povrch S
a integrály intenzity magnetického poľa H po bočných stranách
obdĺžnika k nule. V limitnom prechode S®0, h®0 získame
kde vodivostný elektrický
prúd I tečie po rozhraní cez úsečku
dĺžky l. Pri integrovaní sme
predpokladali, že sú vodorovné strany obdĺžnika také malé, aby príslušná
intenzita magnetického poľa bola v každom bode svojej strany rovnaká. Z
posledného vzťahu vyplýva
(10.5.2.3)
kde jl je lineárna
hustota elektrického prúdu na rozhraní, jlb
je jej súradnica do smeru vektora b.
Ak po rozhraní netečie
elektrický prúd (jl = 0), potom sa pri prechode z jedného prostredia
do druhého nemení dotyčnicová súradnica (rovnobežná zložka) intenzity
magnetického poľa H
(10.5.2.4)
Jednotkový vektor t
vo vzťahu (10.5.2.3) môžeme vyjadriť ako vektorový súčin vektora b
a normálového vektora n (pozri obr. 10.5.2.1), preto po
dosadení do (10.5.2.3) a úprave dostaneme
Pretože posledný vzťah platí
pre ľubovoľný vektor b rovnobežný s rozhraním, musí
platiť hraničná podmienka pre intenzitu magnetického poľa H
(10.5.2.5)
Príklad
10.5.2.1
Vypočítajte veľkosť a smer magnetickej indukcie B2 v druhom prostredí, ak magnetická indukcia B1 v prvom prostredí zviera s normálovým vektorom na rozhranie uhol b1 = 45° a jej veľkosť je B1 = 10 mT! Prvým prostredím je vzduch, relatívna permeabilita druhého prostredia je mr2 = 10. Prostredia sú homogénne a izotropné. Po rozhraní medzi prostrediami netečie žiadny elektrický prúd.
Riešenie:
Homogénne prostredie má v každom bode rovnakú permeabilitu. Ak permeabilita nezávisí od smeru magnetizácie, prostredie je izotropné. Prvým prostredím je vzduch, preto označme mr1 = 1. S využitím (10.5.2.2) a (10.5.2.4) pre pomer tangensov uhla lomu b2 a uhla dopadu b1 magnetickej indukčnej čiary pri prechode cez rozhranie, po ktorom netečie elektrický prúd, dostaneme tzv. zákon lomu magnetickej indukčnej čiary
Úpravou a dosadením vypočítame uhol b2, ktorý zviera magnetická indukcia B2 s normálovým vektorom
Z pravouhlej trigonometrie s využitím (10.5.2.2) úpravou a dosadením vypočítame veľkosť magnetickej indukcie v druhom prostredí
Magnetická indukcia B2 v druhom prostredí má veľkosť 71,07 mT a zviera uhol 84,29° s normálovým vektorom.
Kontrolné otázky:
1. Definujte magnetický tok a vyslovte Gaussovu vetu pre magnetický
tok!
2. Sú magnetické indukčné čiary vždy uzavreté?
3. Postulujte 3. Maxwellovu rovnicu!
4. Zakreslite magnetické
indukčné čiary pre priamy prúdovodič, pre cievku s prúdom a pre trvalý magnet!
5. Aké znamienko má magnetický
tok vychádzajúci von časťou uzavretého povrchu?
6. Prečo je 4. Maxwellova
rovnica pre stacionárne magnetické pole jednoduchšia než pre nestacionárne
magnetické pole?
7. Ak po rozhraní dvoch
rôznych magnetík tečie elektrický prúd, mení sa normálová súradnica magnetickej
indukcie B alebo nie?
8. Objasnite hraničnú
podmienku pre intenzitu magnetického poľa H.
Úlohy:
1. Vypočítajte veľkosť a
smer intenzity magnetického poľa v druhom prostredí, ak intenzita magnetického
poľa H1 v prvom prostredí zviera s normálovým vektorom na rozhranie uhol b1 = 45° a jej veľkosť je H1
= 10 A.m-1! Prvým
prostredím je vzduch, relatívna permeabilita druhého prostredia je mr2 = 500. Prostredia sú homogénne a izotropné. Po
rozhraní medzi prostrediami netečie žiadny elektrický prúd. (H2
= 0 A.m-1, b2 =
0°)
2. Vypočítajte intenzitu
magnetického poľa na povrchu nekonečne dlhého priameho medeného vodiča s
jednosmerným prúdom I = 2 A. Vodič sa nachádza vo vákuu.
Má kruhový prierez polomeru R = 1 cm.
Ako sa zmení magnetická indukcia pri prechode cez rozhranie medzi medeným
vodičom (1) a vákuom (2)? Meď je diamagnetická s relatívnou permeabilitou mr1 = 0,9999904. Elektrický prúd na povrchu vodiča
neuvažujte. (H=31,831 A.m-1, B1=39,9996
mT, B2=40,0000
mT)
3. Odvoďte vzťah pre magnetický
tok cez povrch obdĺžnika so stranami dĺžky a, b, ak je nekonečne dlhý priamy
vodič s elektrickým prúdom I uložený vedľa obdĺžnika v rovine obdĺžnika
rovnobežne so stranami dĺžky a. Vzdialenosť vodiča od najbližšej strany
obdĺžnika je R. Vodič aj obdĺžnik sa nachádzajú vo vákuu. (F=(m0Ia/2p).ln(1+b/R))