Základné informácie o vektoroch

Vo fyzike a technických disciplínach sa stretávame s veličinami, na úplné určenie ktorých postačuje zadať jedinú číselnú hodnotu. Pre takéto veličiny, medzi ktoré patria napr. teplota, hmotnosť, alebo objem, používame názov skalárne veličiny (stručne skaláry ). Často sa však stretávame s veličinami, ktoré charakterizujeme nie iba ich veľkosťou, ale aj smerom v priestore. Nazývame ich vektorové veličiny (stručne vektory ). Navyše je pre ne typický spôsob sčitovania, ktorý geometricky znázorňujeme pomocou skladania úsečiek. Medzi vektorové veličiny patrí napríklad rýchlosť , sila, alebo intenzita elektrického poľa . Na úplné určenie vektorovej veličiny v trojrozmernom priestore, vzhľadom na potrebu vyjadriť nie iba jej veľkosť, ale aj smer, treba zadať tri číselné hodnoty, ktorým hovoríme súradnice vektora ( vektorové súradnice ).

Vektory sa zapisujú tučnými písmenami, napr. a , E , r , alebo označujú šipkou nad písmenom : . Značky všetkých veličín, teda aj vektorových, sa podľa normy STN ISO 31-0 majú písať ležatým písmom - kurzívou . Veľkosť vektorových veličín sa zapisuje jednoduchým písmom (nie tučným, resp. bez šipky nad písmenom) : b, E, f , alebo sa vektor vloží mezi značky vyjadrujúce absolútnu hodnotu : |ā|, |E|, resp.|f| . Veľkosť vektora sa nazýva aj absolútna hodnota, je vždy nezáporná .
Graficky sa vektorové veličiny znázorňujú úsečkou, so šipkou na jednom konci úsečky.