Kontrolné otázky k časti 3.3

 

1.     Ak položíme kúsok cukru alebo kriedy na mokrú špongiu zvlhnú, ale keď položíme mokrú kriedu na suchú špongiu ostane suchá. Prečo?

2.     Do vody je ponorená zahnutá kapilárna trubička (obr. 3.29). Môže voda po jej vystúpení do kapiláry odkvapkávať naspäť do nádoby a vytvoriť tak “večný kolobeh"?

 

    Obr. 3.29                                                                   Obr. 3.30

3.     Dve kapiláry rôzneho priemeru sú ponorené do nádoby s vodou a voda v nich vystúpi do výšok h₁, resp. h₂ (obr. 3.30). Zmení sa pomer hladín vody v kapilárach pri zahrievaní vody?

4.     Polomer kapilárnej sústavy rastlín je 0,001 cm. Povrchové napätie vody (pri 20 °C) je 0,072 N.m^–1. Do akej výšky kapilár môže vystúpiť voda pôsobením síl povrchového napätia?

5.     V dvoch kapilárach s polomermi 0,5 mm a 2 mm, ponorených do nádoby s ortuťou, je rozdiel hladín ortuti 10,5 mm. Aké je povrchové napätie ortuti?

6.     Prečo je výhodnejšie pri člnkovaní v smere prúdu rieky člnkovať v strede rieky a naopak pridŕžať sa brehov keď člnkujeme proti prúdu?

7.     Prečo lietadlá štartujú a pristávajú podľa možnosti proti smeru vetra?

8.     Dve rovnaké olovené guľôčky pustíme do dvoch rovnakých nádob s vodou. V jednej nádobe je ale studená voda 10°C, a v druhej má voda teplotu 40°C. V ktorej nádobe guľôčka skôr dopadne na dno a prečo?

9.     Stredná rýchlosť krvi v aorte (polomer r » 1 cm) je  » 30 cm.s^–1. Je prúdenie krvi laminárne, alebo turbulentné?